Spoločenská zmluva

SPOLOČENSKÁ ZMLUVA – ústava

Základom spoločenského systému Slovenskej republiky je spoločenská zmluva: Ústava Slovenskej republiky „neničí prirodzenú rovnosť ľudí, ale fyzickú nerovnosť, ktorú príroda vytvorila medzi ľudmi, nahrádza morálnou a právnou rovnosťou, takže keď sú ľudia nerovní silou a duchom, stávajú sa rovnými na základe dohody a práva.

Štátne zriadenie je ľudový vynález.

Fikcia spoločenskej zmluvy: Zmluvnými stranami sú občan a štát. Fyzická osoba uzatvára zmluvu so štátom dňom nadobudnutia štátneho občianstva. Za maloletých uzatvárajú zmluvu zákonní zastupcovia. Občiansky preukaz je doklad, ktorý osvedčuje zmluvný vzťah. Účelom zmluvy je zachovanie zmluvných strán.

Zmluva je písomne alebo fakticky vypovedateľná, ak je štátna moc nelegitímna alebo sa vykonáva v rozpore so zmluvou alebo právom zo zmluvy.

Článok 32 Spoločenskej zmluvy: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených zmluve, ak činnosť ústavných orgánov a účinne použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“.

Právo na odpor patrí k základným zmluvne zakotveným politickým právam ktoré ústava priznáva len slovenským občanom priamo zo zmluvy. Demokratickým štátom legalizovaná možnosť občianskej spoločnosti vziať ochranu základných práv a slobôd do vlastných rúk, ako krajné posledné riešenie , keď už zlýhali všetky ostatné zákonné prostriedky. Inak by mohol byť demokratický poriadok v spoločnosti ohrozený anarchiou. Legalizované právo na odpor proti autoritárskemu legalizmu.

Verejne prejavený odpor voči tomu kto sa zneužitím moci usiluje človeku/ľudom odňať ich vrodené práva a slobody.

Znaky:

  • verejné ciele
    – náprava stavu (rešpektovanie prirodzených ľudských práv a slobôd)
  • zmena vlády
  • právne dovolené konanie
  • nevylučuje násilie (povstanie, revolúciu)
  • nehrozí sankcia

Právo na odpor zakotvuje napríklad: Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických roku 1776 slovami: „považujeme za nevyvrátiteľné pravdy, že ľudia majú neodňateľné práva, ako prvé je právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia a že na zabezpečenie týchto práv si ľudia ustanovujú vlády, ktoré odvodzujú svoju oprávnenú moc od súhlasu tých ktorým vládnu. Lenže kedykoľvek začne niektorá vláda týmto cieľom prekážať, má ľud právo ju zmeniť alebo odstrániť a ustanoviť novú vládu, ktorá bude založená na zásadách a bude mať právomoci, ktoré ľud uzná za najvhodnejšie na zaistenie svojej bezpečnosti a šťastia:“

V Nemecku právne zakotvenie práva na odpor v dôsledku nacistickej diktatúry je vnútroštátne podchytené právom na odpor a medzinárodnou trestnoprávnou zodpovednosťou za zločiny proti ľudskosti, druhom medzinárodného práva na odpor.

Spoločenská zmluva je založená na teórii zmluvného vzniku štátu a teórii prirodzeného práva.

Politické myslenie vzniku štátu a práva

Thomas Hobbes (1588-1679)

John Lock (1632- 1704)

Jean-Jacques Rousseau (1712-1778) a ďalší

Teória spoločenskej zmluvy

Občania uzatvárajú so štátom fiktívnu zmluvu. Zmluvnými vlastníkmi moci sú občania. Štátni príslušníci sa vzdávajú časti svojej vrodenej slobody silnej suverénnej moci , aby sa nemuseli koncentrovať len na prežitie. Štát prostredníctvom právneho poriadku občanov, konaním orgánov verejnej moci garantuje poriadok, spravodlivosť a mierové spolužitie občanov. Spoločenská zmluva Roussea predstavuje základ a východiská demokratických ústav. Zmluvný vznik štátu a záruku proti bezprávnemu konaniu.

Jean- Jacques Rousseau

„V pôvodnom, predcivilizačnom prirodzenom stave žili ľudia v harmónii s prírodou , konali skôr na inštiktívnych ako racionálnych impulzov sebazáchovy a zachovania druhu. Boli sebestační , veď príroda poskytovala dostatok obživy pre všetkých. Boli slobodní, navzájom hospodársky a sociálne rovní, nepoznali majetok, súkromné vlastníctvo. Existovala tu len nerovnosť, biologická.“

„Skutočnosť, ktorá narušila túto pokojnú harmóniu, bol vznik súkromného vlastníctva. Šťastný idylický stav sa končí, keď si prvý človek ohradil určitý kus pozemku a povedal „toto je moje“ a našiel dosť prostomyseľných či naivných ľudí, ktorí mu to uverili. Ľudstvo by bolo ušetrené množstva zločinov, vojen a hrôz, keby niekto vytrhol koly, zasypal priekopy a zavolal na svojich druhov. „Chráňte sa počúvať toho podvodníka. Ste stratení, ak zabudnete, že ovocie patrí všetkým a zem nikomu.“ Práve tu sa začína podľa Roussaua proces úpadku a odcudzenia človeka, tu sa rodí jeho egoizmus a lakomstvo, túžba po uspokojení stále rastúcich potrieb, tu je základ korupcie.“

„Spoločenskou zmluvou sa má zabezpečiť spolupráca egoistických subjektov, uviesť do súladu ich súkromné práva so záväzkami všeobecnej vôle. Rozumný poriadok slobodných ľudí je možné dosiahnuť len tak, že sa jednotlivci vzdajú svojej prirodzenej slobody v prospech spoločenskou zmluvou zabezpečenej právnej a politickej slobody. Prejdú tak z prirodzeného stavu do občianskeho. Tak sa človek stáva občanom , sebalásku nahrádza láskou ku kolektívu, a tak najde pravdu a slobodu.“

Rousseau odmieta možnosť zastupiteľskej demokracie:

„Zvrchovanú moc nemožno zastúpiť z toho istého dôvodu, z ktorého ju nemožno scudziť; spočíva v podstate vo všeobecnej vôli a vôľu nemožno zastupovať: buď je všeobecná alebo súkromná; nič nie je uprostred. Poslanci ľudu nie sú a nemôžu byť jeho zástupcami; sú len jeho splnomocnencami, nemôžu nič definitívne rozhodnút. Každý zákon, ktorý ľud sám neschváli, je neplatný, nie je to zákon.“ A sarkasticky dodáva: „Anglicky ľud si myslí, že je slobodný; veľmi sa mýli: je ním len v priebehu voľby parlamentu; len čo sú zvolení, je otrokom, nie je ničím. Za to, ako ju využíva v krátkych okamihoch svojej slobody, zaslúži si, aby ju stratil.“

Všeobecná vôľa – zákon.

„Všeobecná vôľa garantuje blaho a šťastie všetkých občanov.“

„Nikto nemá prirodzenú právomoc nad svojim blížnym (rodíme sa rovní a slobodní) a keďže moc nevytvára nijaké právo, ostávajú základom každej legitímnej autority medzi ľudmi zmluvy.

„Ak súkromná vláda uchváti suverenitu, spoločenská zmluva je porušená a všetci jednoduchí občania, ktorí sa plným právom sťahujú do svojej prirodzenej slobody, poslúchajú z prinútenia, no nie z povinnosti“.

„V okamihu keď nejaký národ vymenuje reprezentantov, už nie je slobodný; už prestáva existovať.“

„Najvyššia moc: Zákonodarná moc občanov sa nemôže zmeniť ani odovzdať.“

Zákon je iba vyhlásením všeobecnej vôle. V zákonnej moci ( zákonodarnej -NRSR) nemôžu byť občania reprezentovaný poslancami. Musia byť reprezentovaní vo výkonnej moci ( vláda SR), ktorá je iba mocou použitou na základe všeobecnej vôle.“

„Kto píše zákony, nemá a nemôže mať nijaké zákonné právo; národ sa tohto neprenosného práva nemôže zbaviť ani keby chcel, pretože podľa základnej zmluvy jednotlivých občanov zaväzuje iba všeobecná vôľa a pretože nikdy nemôžeme zabezpečiť, aby sa jednotlivá vôľa zhodovala so všeobecnou, kým sme ju nepodrobili slobodnému hlasovaniu“.

„ Iba moc zvrchovaného štátu tvorí slobodu jej členov“.

„Štát nepretrváva vďaka zákonom, ale vďaka zákonodarnej moci“.

„Len čo sa viacerí občania zhromaždia a začnú sa pokladať za jedno teleso, majú iba jedinú vôľu, ktorá sa zameriava na spoločné zachovanie a všeobecné blaho“.

„Ak nejaký občan, nech je to ktokoľvek nariadi na svoju ujmu, vôbec nie je zákonom.“

„Zákon nemôže byť nespravodlivý, veď nikto nie je nespravodlivý k sebe samému.“

„Súkromným záujmom je, aby národ bol slabý, biedny a nikdy nekládol odpor.“

„Zmluvné strany sú medzi sebou iba pod zákonom prírody a bez akejkoľvek záruky svojich vzájomných záväzkov, čo celkom odporuje občianskemu stavu. Ten kto má v rukách moc je pánom vykonávania. To je to isté, ako keby sme zmluvou nazvali akt, akým by jeden človek povedal druhému: dávam vám celý svoj majetok pod zámienkou, že mi z neho vrátite koľko budete chcieť.“

„Občania podrobení zákonom nie sú ich autorom.“

„Pod menom zákonov sa podvodne schvaľujú nespravodlivé dekréty podporujúce súkromné zákony.“

„Občania si nevnútia zákon, ktorý by mohli porušovať.“

„Život jednotlivcov, ktorí venovali štátu je neprestajne chránený, takže, keď sa pre obranu štátu vystavujú nebezpečenstvu, nerobia nič iné, ako vracajú, čo od neho dostali, v prípade potreby musia všetci bojovať za vlasť, nikto však nikdy nemusí bojovať za seba samého.“

„Sloboda sa dá získať bojom, ale nikdy nadobudnúť.“

„Každý zločinec, ktorý útočí na spoločenské právo, sa svojimi zločinmi stáva vzbúrencom a zradcom vlasti, v dôsledku porušovania jej zákonov prestáva byť jej členom a dokonca proti nej vedie vojnu, zachovanie štátu je potom nezlučiteľné so zachovaním člena, takýto nepriateľ nie je morálnou osobou, ale človekom a usmrtenie nepriateľa je vojnovým právom.“

„Prepych kazí bohatých i chudobných, jedných vlastnením, druhých chtivosťou; vlasť predáva za pohodlnosť a márnivosť, štátu berie občanov, aby jedných z nich podrobil druhým a všetkých verejnej mienke.“

„Skutočné nešťastie národa sa rodí v pretrvávajúcom stave: keď všetkých drví jarmo, potom všetko hynie, keď vládcovia národ svojvoľne ničia; kde vytvárajú samotu , nazývajú to mierom.“

„Ak teda chcete upevniť štát, priblížte k sebe pokiaľ len možno dve krajnosti: netrpte ani boháčov, ani žobrákov. Tie to dva prirodzene späté stavy sú pre spoločné blaho rovnako zhubné. Z jedného vychádzajú podnecovatelia tyranie a z druhého tyrani. Medzi nimi sa vždy kupčí s verejnou slobodou; jeden ju kupuje, druhí predáva.“

„Radšej nebezpečenstvá slobody ako pokoj otroctva:“

„K blahobytu ľudí prispieva viac sloboda než mier.“

„V okamihu, keď sa občania zákonne zhromaždia v suverénnom telese, všetka právomoc vlády končí, výkonná moc je pozastavená a osoba toho posledného občana je rovnako posvätná a nedotknuteľná ako osoba najvyššieho úradníka, pretože tam, kde je reprezentovaný, niet reprezentanta“.

„V štáte je len jedna zmluva, a síce zmluva spoločenského združenia. A táto sama vylučuje všetky ostatné zmluvy. Nejaká verejná zmluva (EÚ) , ktorá by ju neporušovala je nepredstaviteľná“.

„Akt zriadenia vlády nie je zmluvou, ale zákonom, že depozitári výkonnej moci nie sú pánmi občanov, ale jeho zamestnancami, ktorých občania môžu ľubovoľne dosadiť alebo odvolať, že ich úlohou nie je uzatvárať zmluvy, ale poslúchať a že prijatím funkcií v štáte plnia iba občianske povinnosti bez akéhokoľvek práva na vyjednávanie podmienok“.

„Trvalou vôľou všetkých členov štátu je všeobecná vôľa: vďaka nej sú občania slobodní“.

„Zmluvný vlastník moci (občan) odvodzuje svoju existenciu jedine zo zmluvy. S tohto dôvodu sa nemôže štát alebo občan zaviazať voči inému, zaviazať niečím, čo by porušilo tento prvotný akt, nemôže sa vzdať nejakej časti seba samého , ani sa podrobiť cudziemu suverénovi. Porušenie aktu , na základe ktorého existuje , by znamenalo zničenie seba samého, a z ničoho pochádza iba nič.“

Vyššie právo

Teória prirodzeného práva

(„Prirodzené právo – prírodné zákony“)

„Človek sa rodí slobodný a jeho vrodené ľudské práva sú neodňateľné. Základné ľudské práva nedostáva človek od štátu ale sa s nimi rodí. Vrodené ľudské práva sú neodňateľné nepremlčateľné a nezrušiteľné. Štát ani žiadna iná moc ich človeku nemôže vziať.“

„Príroda je regulovaná zákonmi, ktoré vyjadrujú existujúci stav, platia univerzálne, bezpodmienečne, sú nemeniteľné, nezávislé od miesta a času. Nezávislé sú aj od vôle ľudí. Ľudia sú len súčasťou tohto odvekého poriadku, existujúceho nezávisle od ich života a smrti. Prirodzené zákony môžu byť ľuďmi poznané a prakticky realizované len pomocou prirodzených schopností ľudského rozumu. Prírodné zákony predstavujú existujúci, rozumom poznateľný poriadok, prirodzený poriadok vecí“.

Nižšie právo

Štátom dané alebo uznané písané právo

„Právne zákony ( písané) ako produkt ľudského rozumu a vôle vyjadrujú to, čo má byť. Upravujú správanie ľudí v spoločnosti. Platí normatívna fikcia , že právne zákony sú zákonmi pre rovných, nie pre prirodzene nerovných ( fyzicky a duševne)“.

Reakciou na druhú svetovú vojnu a neľudskosti uplatňovania písaných zákonov v období nacizmu v Nemecku, sa odmieta oddeľovanie práva a morálky. Právo nemôže mať ľubovoľný obsah , ale musí zohľadňovať morálne základy spravodlivosti, stojace nad zákonmi smrteľníkov.

Základom a nevyhnutným kritériom zákona je spravodlivosť, uzákonené zlo v súlade so spravodlivosťou je neplatné, a okrem toho: každý kto je spravodlivejší ako jeho suseda/sused sám tvorí väčšinu jedného občana (50% +1).